Samota a osamelosť – pomocník, alebo nepriateľ …
Aj vy ste si všimli, že sa stále za niečím naháňame a akosi nestíhame žiť život? Až na pár výnimiek, by každý odpovedal, že je to pravda. Žiaľ žijeme na jednej strane veľmi moderne a rýchlo, no na druhej strane stále viac pociťujeme prázdno…prázdno v nás, ktorá je spojené so samotou a osamelosťou. Nieže by bola samota zlá, ale v niektorých prípadoch môže byť až nebezpečná. Preto vám ponúkam pohľad na samotu a s ňou súvisiacu problematiku, ktorá sa týka každého z nás. Pretože samota a osamelosť nie je to isté…
SAMOTA
Na prvý pohľad znie asi dosť hrozivo. Už tu sú rozdiely, nakoľko inak vyznie samota u extrovertného človeka, ktorý je viac orientovaný na socializáciu s vonkajším svetom a teda je pre neho/ňu nevyhnutné sa združovať, vyhľadávať kontakty ľudí a podobne. A naopak u introvertného, pre ktorého je samota priam záchrana. Aj keď takto to môžeme povedať skôr len ako taký hrubý rýchli základ. Podstatný rozdiel medzi samotou a osamelosťou je v tom, že samota je byť sám so sebou, čo je prirodzený stav. Je to akási psychohygiena, ktorú každý potrebujeme, ibaže v rôznych úrovniach, časoch, intenzite a podobne.
OSAMELOSŤ
Je pocit úzkosti, ktorý je sprevádzaný vnímanými nedostatkami v sociálnych vzťahoch, ktorú pociťujeme najmä pri dlhšej sociálnej izolácií, čo je tiež veľmi ťažko uchopiteľný pojem, pretože každý z nás to má inak. Viac to rozoberieme v príčinách… osamelosť teda viac súvisí s vnímanou kvalitou sociálnych vzťahov, čo v praxi znamená, že nejde tak o množstvo vzťahov, ale skôr o kvalitu. Samo osebe tieto negatívne pocity môžu byť nebezpečné, záleží od jej úrovne a prežívania, ktoré subjektívne (čiže vnútorne) prežívame v reálnej (tu a teraz) podobe. Jedným z dôležitejších hodnotení je odsledovať si intenzitu, hĺbku a častosť, kedy sme osamelý. To nám veľa napovie o sebe a našich skrytých problémoch, ktoré s tým môžu súvisieť a ktoré je potrebné si s odborníkom – terapeutom, psychológom, či psychiatrom prebrať na terapií. Viac v časti príčiny…
Všetko samozrejme záleží aj od kontextu, ako sa dané slovo či myšlienka povie a v reálnom svete aj deje. Je rozdiel byť sám a sám a tiež aj osamelý a osamelý. Ako príklad si môžeme uviesť, že v prípade samoty: „je rozdiel cítiť sa cudzo a opustenie, napríklad v spoločnosti, či medzi ľuďmi alebo aj v práci a naopak, keď ste napríklad na prechádzke a len tak rozjímate“. V prípade osamelosti: „môžete byť v skupine ľudí, či spoločnosti, ale môžete sa cítiť osamelo…môžete mať dvoch priateľov, ktorý vám budú vyhovovať a nebudete sa cítiť osamelý“.
V prípade osamelosti sa dá ešte v rámci rozčlenenia rozlišovať tzv. osamelosť sociálna a osamelosť emocionálna. V prvom prípade hovoríme o priamych pocitoch absencie širšej sociálnej siete, čo je fenomén dnešnej doby, že sme čoraz častejšie osamelý. A v prípade osamelosti emocionálnej hovoríme vtedy, ak sa jedná o absenciu blízkej až dôvernej osoby.
Tiež je dôležité vedieť, že samota je nižší stupeň a v prípade, že dlhodobo nie je riešená a patríme do skupiny zdravých ľudí, nastáva vyšší level, ktorým je osamelosť a tá dokáže v našom živote spôsobovať vážne duševné problémy až poruchy, ktoré je potrebné liečiť. Tu sa už trochu dostávame do oblasti príčin, preto nasledujúcou časťou sú príčiny na ktoré sa bližšie pozrieme.
Predtým ešte si dovolím dať do pozornosti jeden postreh od sociológa a neurovedca Johna Cacioppova, ktorý tvrdí, že: „vyvinuli sme sa, aby sme zažili osamelosť, ktorá nás má podnietiť k udržaniu vzťahov s inými ľuďmi“. Tento akoby gén osamelosti sa zabezpečoval po tisícky rokov, že ľudia dokázali zostať v bezpečí tým, že žili v zoskupení, čím sa zvyšoval mechanizmus prežitia rodu a ktorý nás poháňal vpred.
Inými slovami, vytvoril sa mechanizmus v ľudskom mozgu, že ak ste mimo skupiny ľudí, budete sa cítiť zle a budete osamelí. Je to teda evolučne vytvorený pocit – vzorec, ktorý má zabrániť ľuďom v tom, aby zostali sami a zomreli sami. Týmto procesom a vzorcom sa postupne vytvorilo z ľudí takzvané „sociálne bytosti“. A tým sa toto prepojenie s ostatnými stalo súčasťou našej vlastnej identity.
Neskôr nástupom renesancie ľudia začali budovať lepší svet, založený na vyzdvihovanej individualite človeka, čím sa diametrálne odlišoval od toho tradičného a nastali problémy typu zatienenia významu rodiny či vlastnej sociálnej skupiny.
To spôsobilo, že sa komunity, ktoré sa budovali stovky rokov začali rozpadať.
Ešte viac to urýchlila priemyselná revolúcia, čím sa ľudia začali hromadne sťahovať do anonymných miest, pričom reakcia bola taká, že ľudia sa začali stále menej a menej stretávať a veľká časť vzťahov sa preniesla až do dnešnej podoby sveta, ktorou je digitalizácia, respektíve digitálna virtuálna komunikácia.
Nieže by bola zlá, ale akosi sme zabudli byť ľuďmi so všetkými emóciami, interakciami v tvárou tvár a podobne. A toto spôsobilo stav, ktorý je jednou z podstatných príčin osamelosti a samoty. Ďalšie príčiny si rozoberieme v nasledujúcej časti..
PRÍČINY
Začarovaný kruh, alebo špirála chronickej osamelosti vzniká tým, že ak nadviažem na posledné objasňovanie z histórie, tak sa to môže stať každému… a to úplne náhodou. Spôsobíme si to tým, že napríklad veľa študujeme, príliš veľa pracujeme, povinnosti máme nad hlavu, čím si odložíte svojich priateľov na vedľajšiu koľaj, pretože je to jednoduchšie ako zmeniť prácu, či odisť zo školy. Vo virtuálnom svete si musíte potrieť seriály z netflixu, videá na YouTube, prečítať si správy zo sveta a podobne a to hlavne sami. Potom jedného dňa zistíte že sa cítite osamelo a izolovane.
Zároveň v dospelom veku je ťažšie si nájsť nových alebo blízkych priateľov. A tu sa dostávame práve do tej uvádzanej špirály chronickej osamelosti. Je to skrytá zákerná forma, ktorá nás ovládne a je ťažké sa z nej vymaniť. Týmto konaním si vytvárame bariéry, ktoré nás majú na oko chrániť od bolesti, ktorá z toho vzniká a ktorá sa bude skôr iba prehlbovať v mylnom živení nášho ega.
Týmto počinom sa dostávame do chronickej úrovne, čo na náš mozog pôsobí ako hrozba. Je to ohrozenie, ktoré spustí naše obranné mechanizmy. A to tým, že začnete vnímať svoje okolie ako hrozbu, alebo niečo nebezpečné. Prestanete veriť ľuďom okolo seba, prípadne budete od nich očakávať zlé úmysly.
Osamelý človek trpí pocitom samoty a vylúčenia.
Opäť z praxe vieme povedať, že príčinou že sa dostaneme do chronickej samoty, neskôr do osamelosti a s ňou rozvíjajúcou sa úzkosťou, či depresiou spôsobuje jeden významný fakt. Tým je skutočnosť, že príčina môže byť v našom detstve. Ide tu o akúsi skúsenosť s našimi prvými vzťahmi, ktoré sme si v detstve získali a ak sme nadobudli pocit, že vás niekto nemá rad, tak sme práve tam, kde sme nechceli. Je to systém nášho nevedomia, ktorý si tieto informácie ukladá a zaznamenáva v podobe vzorcov správania, ktoré neskôr s nami začnú mávať a škodiť do takej miery, že naše duševné zdravie nás môže až zničiť. Zistilo sa, že ľudia, ktorý niekedy takýto pocit získali, môžu mať problémy so sebavedomím a izolujú sa od spoločnosti. Čo neskôr môže viesť až k sociálnej fóbií. A práve tieto získané vzorce v podobe nadobudnutých zlých skúseností sa nám dookola opakujú v podobe ďalších chýb a nepríjemných situácií a to nám spôsobuje ťažkosti bez toho aby sme si to sami uvedomili. Až napokon príde tak silná reakcia, ktorá nás odstaví z hry, či začneme nezvládať život v rôznych podobách (začnú sa nám rúcať vzťahy, zlyhávame v práci, sme neschopný sa postaviť z postele a mnohé iné…).
NÁSLEDKY – ako nás to môže ohroziť…
Štatistiky hovoria, že je rozdiel ako vplýva osamelosť na mužov a na ženy, pričom osamelosť môže končiť až smrťou. A to častejšie u mužov ako u žien. Z praxi vyplýva, že muži sú menej odolní a majú častejšie depresie ako osamelé ženy. Až 40% ľudí pocíti počas života bolestný pocit osamelosti. Ďalšia štatistika hovorí, že viac ako 60% osamelých ľudí žije práve v manželstve.
Vyplýva to z toho, že muži sú vychovávaní k tomu, aby neprejavovali emócie, pretože ak to urobia, budú za to kritizovaný, odcudzovaní a že ich spoločnosť tým odsunie na druhú koľaj, čím sa budú pokladať za slabochov. Opak je pravdou, pretože čím dlhšie takýto muž bude odkladať svoje depresívne stavy, tým väčší dopad na jeho psychické zdravie bude mať. A to platí aj u žien v rámci odkladania depresívnych stavov.
Chronická osamelosť teda môže viesť k depresiám a silným úzkostiam. Zároveň z biologického pohľadu mozog rýchlejšie starne, oslabujú sa vôľové vlastnosti, ochabuje váš imunitný systém, respektíve je menej výkonný. Takýto ľudia trpia oveľa viac chronickými ochoreniami srdca, metabolickými a nervovými poruchami a ochoreniami. Ďalej sa zistilo, že ľudia v takomto stave majú väčšie riziko vedúce k samovraždám a to až o 14%, obezite, či stresu, ktorý je totožný ako keby každý deň vyfajčil krabičku cigariet. S pocitom osamelosti sa tiež zvyšuje pravdepodobnosť, že sa budete voči iným ľuďom správať agresívnejšie.
Osamelý ľudia majú podstatne vyššiu vnímavosť a citlivosť voči stresovým situáciám. Táto skutočnosť ak ju pretavíme do praxe znamená, že takýto ľudia pociťujú strach, obavy ale aj nepokoj. Zároveň trpia nižším sebavedomím, ale aj nižšou schopnosťou riešiť konfliktné situácie, pretože telo reaguje ako na útok, čo spôsobuje zvýšený krvný tlak a zvýšený cholesterol a aktivizuje našu telesnú a stresovú reakciu.
AKO TO ZVLÁDNUŤ …
Existuje domnienka, že ak sa budeme baviť s viacerými ľuďmi, unikneme osamelosti. Môže to síce pomôcť, ale je to skôr o tom, ako vnímame svet a to bude ovplyvňovať náš stav a naše vnútorné prežívanie v rámci toho, čo cítime.
K základným krokom je určite zmena postoju k sebe samému/samej a naučenie sa prijať seba láskyplne a zbaviť sa nereálnych očakávaní do potencionálnych partnerov, či priateľov a podobne.
Pokiaľ sa nám nedarí nadviazať vzťah, ktorý by bol zdravý a dlhodobý, je potrebné identifikovať svoje vzorce správania a naučiť sa s nimi pracovať. Je to kvôli tomu, že ľudia, ktorý trpia pocitmi osamelosti, by si mali uvedomiť, že veľmi často svoje vzťahy zrkadlia a teda to vypovedá o nich samotných.
Ak dokážete zvládnuť samotu a občas ako sa povie pokrivkávate, môže vám pomôcť nasledujúcich pár odporúčaní:
- odpočinková prechádzka v prírode
- meditácia, či dobrá joga ukľudnuje telo i myseľ a zbavuje negatívnych myšlienok.
- oddychujte a dobite baterky
- naučte sa veriť sami sebe
- pracujte na sebe a naučte sa vnímať svoje vnútro, pracujte so svojimi emóciami a snažte sa im porozumieť. Telo a myseľ sú úžasné inteligentné nástroje, ktoré vám vedia pomôcť.
ZÁVEROM
Ak vám nezafunguje žiaden z uvedených odporúčaní, ktoré sú iba ako podporná forma, je načase aby ste vyhľadali odborníka, ktorý vám pomôže sa pozrieť do seba a identifikovať svoje vzorce správania, čím porozumiete sebe samému, samej. Osamelosť, ale aj odmietnutie či zlyhanie predstavujú silné zranenia a nemali by sme ich ignorovať. Preto sa pokúste urobiť kroky, ktoré vás vyvedú z týchto blúdnych vzorcov a pomôžu vám opäť nadobudnúť plnší, zdravší, šťastnejší život z ktorého sa opäť začnete tešiť a vnímať ho plnými dúškami.
Autor: Andrej Remšik – terapeut
