Moje správanie je takéto….je to správne?

Väčšina z nás určite minimálne raz počula, ako mu niekto povedal….buď sám sebou….buď autentický…na nič sa nehraj… a vtedy sa začnete nad sebou zamýšľať, či je to vhodné, správne, dokážeme byť na seba kritický, hodnotiaci, vyvíjame na seba nátlak, alebo ho vytvára prostredie, či spoločnosť v ktorej sa nachádzame. Je to správne, či nesprávne?

Ako inak, aj tu sa stretávame s tým, že akou výchovou sme prešli, tak sa naše naučené vzorce správania budú vyvíjať aj v našej prítomnosti, či to je v partnerskom živote, alebo v práci, u známych a podobne. Preto si treba položiť otázku…kto vlastne som? A tiež otázku, či to čo robím, respektíve sa správam mi prináša vnútorný uspokojivý pocit.

Tieto dve základné otázky by vám mali priniesť odpovede, podľa ktorých si dokážete sami v sebe ujasniť, či sa správate vhodne alebo nevhodne. Aj keď termínus technikus, čo znamená sa správať vhodne? Toto je skôr filozofická otázka a z pohľadu psychológie je skôr nutné sa zamyslieť nad tým, že ak viem, kto som a ako sa správam k vlastnej spokojnosti, nemali by sme sa daľej zamýšľať nad tým, či sa to bude páčiť alebo nie môjmu okoliu.

Sú však situácie v živote, kedy sa akoby musíme, aj keď toto slovo nie je zrovna pozitívne prispôsobiť svojmu okoliu. Je to fakt a do určitej miery, ak sa pohybujeme v práci, či na spoločenských akciách je potrebné ich prijať a správať sa podľa platných spoločenských pravidiel. Ak s tým nesúhlasíte, potom je stále na nás ako si vyberieme a čo budeme robiť. Takže slobodná voľba je tu pre každého z nás.

Každopádne platí, že je najlepšie keď sme sami sebou a sme autentický. Inak je to iba hraná predstava a snaha sa prispôsobiť alebo ukázať akože našu krajšiu stránku. Inak povedané, nasadíme si masku alebo masky, ktoré bežne v každodennom živote používame. Ale to je iná téma.

Rád by som sa teraz pozrel bližšie na konkrétne situácie, alebo skôr prejavy emócií, pri ktorých vzniká dojem, že sú negatívne a veľakrát ich spoločnosť odcudzuje, či nerozumie.

HNEV

Hnev je ako oheň. Vie byť užitočný, ale vie aj uškodiť a ublížiť. Buď sebe samému, alebo nášmu okoliu, či blízkej osobe. Z psychologického pohľadu je hnev emócia. Väčšinou sa snažíme hnevu vyhnúť a to hneď z rôznych dôvodou. Jedným z nich je že nás druhý budú za to obviňovať, že sa nevieme kontrolovať, či sme nevyzretý, alebo že sa nevieme prispôsobiť spoločnosti a správať sa tak ako nám bolo prikázané. Pričom ale hnev dokáže byť oslobodzujúci, ktorý nám vie priniesť pozitívne zmeny pre náš život a život okolia ale aj našich blízkych. Zároveň si prostredníctvom hnevu zabezpečujeme voči okoliu svoje hranice a hlavne ich stanovujeme, čím dávame svetu vedieť, že toto ešte unesiete a toto už nie… Hnev je tu teda nato, aby vzniknutú nevhodnú situáciu, ktorá nám spôsobuje ujmu zastavila toto utrpenie.

Otázkou je teda, aká je miera hnevu… toto je nutné si v sebe preskúmať a mať akýsi v sebe náhľad do svojho vnútra, kedy si viete povedať, že môj prejav hnevu je znesiteľný a opačne, toto je zase hnev, ktorý už sa mi vymyká z podkontroly. Takže ak najbližšie sa nahneváte, skúste v sebe preskúmať, akým spôsobom by ste tento svoj hnev dokázali pozitívne vyjadriť, čo vám môže priniesť lepšiu zmenu v prežívaní a zlepšenia napríklad vzťahov vo svojom okolí.

Zároveň je dôležité povedať, že popieranie hnevu, alebo sa mu vyhýbať nie je zrovna vhodná cesta, pretože nám hrozí po určitom nakumulovaní a nekomunikovaný tohto vzniknutého vnútorného napätia tzv. „výbuch“ a to môže mať katastrofálne následky, ktoré môžu končiť až fyzickým útokom na osobu, ktorú napríklad máte radi a podobne. A to už je typ hnevu, ktorý je nekontrolovateľný a nezvládnutý. Preto je tu nutný pohľad do samého seba a vedieť, kto som a poznať sa, čo sa somnou a kedy deje… takže pozor na zúrivosť a depresiu, ktoré úzko súvisia s hnevom. To sú signály, že s vami niečo nie je v poriadku a je potrebné sa tým zapodievať.

BYŤ STRATENÝ

Tento pojem pozná asi každý z nás, nakoľko sme ho minimálne raz v živote zažili. Cítime sa byť stratení, ak sme stratili náš zmysel pre smer. Nevieme sa rozhodnúť, vzniká v nás vnútorné napätie, ktoré veľmi dobre vie vnímať naše okolie a môžeme zrazu čeliť posmechom, neschopnosťou a podobne. Je to každopádne nepríjemný pocit a momenty ktoré v nás vyvolávajú negatívne myšlienky a akoby strácame smer a jasnosť v našich cieľoch, povinnostiach a podobne.

Zídením z takejto cesty môže byť do určitej miery fascinujúce, pretože vám takáto akoby chaotická cesta ukáže o sebe skutočnosti, ktoré sú úžasné a dokážu vás posunúť vpred. Ale pozor. Aj v tomto je rozdiel, pretože je iné byť na chvíľu mimo, ako byť v takomto stave dlhodobo, čo opäť môže signalizovať vážne problémy vo vašom vnútornom svete..najmä ak ste napríklad prežili niečo silno traumatizujúce, či ste zažili poníženie, týranie a podobne. Môžu to byť úplne obyčajné veci, tzv. spúšťače, ktoré vás zrazu dostanú do situácií tejto podobnej a začnú vám škodiť na vašom zdravý ako fyzickom tak aj duševnom. Základom je teda byť v poriadku a vedieť o tom je cesta, ktorá je dôležitá.

Byť teda stratený je z pohľadu krátkeho „stratenia sa“ zdravé a prospešné, pretože môžete objaviť v sebe neznáme talenty a stretneme priateľov a podobných ľudí, ktorých by ste inak nestretli. Ak ale zistíte, alebo vám niekto povie, že sa s vami niečo deje a trvá to dlhšie, nebráňte sa vyhľadať pomoc a podporu u odborníka.

Byť stratený teda neznamená, že to tak bude navždy. To jednoducho znamená, že si nájdete čas na to, aby ste našli svoju cestu, a tiež umožníte svetu okolo vás dať vám impulz, ktorý je najlepší pre vás. A práve v živote to tak býva a veľmi často, že by nás ani nenapadlo, že impulz nám nastaví našu pravú cestu.

PLAČ

Plač, ako aj hnev, až nato, že nám umožňuje rýchlo a efektívne dostať zo seba emócie, ktoré nám odľahčia ťaživú situáciu. Sú zdravou ľudskou odpoveďou na určité reakcie. Hoci málokto z nás by chcel plakať celú dobu, je dôležité vážiť si tieto okamihy v živote, ktoré nás privádzajú k slzám.

Ako u hnevu, tak aj u plaču môžu tieto slzy byť slzami straty, ale i radosti. Keď plačeme, pomáhame tým našej psychike uvoľniť energiu, ktorá, ak by sme ju držali v sebe, sa môže stať toxická alebo nás môže naplniť trpkosťou a z dlhodobého hľadiska nás priviesť až na psychiatriu, čo do nemocnice v podobe depresií, úzkosti, až vyčerpania na úrovni fyzického bytia.

Zároveň plač dokáže obmäkčiť našu osobnosť, ako aj náš pohľad na okolitý svet. Takto sa naše okolie dozvedá, ako sa cítime, staráme o druhých, smútime a ovplyvňujeme svet okolo seba. Plač nám neumožňuje len uvoľniť smútok a žiaľ, ale tiež vysiela signál ostatným, že sme otvorení a zraniteľní ako ľudské bytosti, čo z nás robí atraktívnejších priateľov či partnerov v porovnaní s tými, ktorí nevyronili ani jednu slzu. Čo môže byť znak určitej poruchy osobnosti, či poruchy vzťahovej väzby.

BYŤ SÁM

Pre mnohých mužov ale i ženy, najmä ak ide o typy úzkostné môže byť termín „byť sám“ až hrozba, ktorá straší a spôsobuje opäť v našom vnútri utrpenie a strach. Ale byť sám sa nám hneď nemusí javiť ako niečo negatívne. Často to môže znamenať, že sme jednoducho odrezaný od nevyhnutných spoločenských aktivít, aby sme sa ponorili hlbšie do svojho vnútra a objavovali v sebe nové veci, či zregenerovali svoju myseľ ako aj si usporiadali myšlienky pre ďalšie fungovanie.

Je pravda, že existujú situácie, pri ktorých izolácia človeka by mohla byť dôvodom na obavy, o tom som už písal v inom článku, ktorý nájdete na našej stránke www.mojezdraveja.sk, ale rovnako vieme, že takto žili mnohí najväčší svetoví umelci, spisovatelia a myslitelia, ktorí nachádzali v samote hlbšiu inšpiráciu a znovu zapálenie ich zmyslu pre tvorivosť.

Niekedy len potrebujeme vyhodiť vonkajšie podnety a byť sami so sebou. Ak cítite, že potrebujete byť sami, dôverujte si a vážte si to a vytvorte si chvíľku pre seba. Je to úžasná psychohygiena, ktorá posúva vás a vaše vnútro.

A pritom stačí tak málo…niekedy sa len tak poprechádzať v parku, zájsť do lesa, či na iné kľudné miesto, kde dokážete rozjímať a mať svoje vnútorné rozhovory sami so sebou. Len tak proste byť tam a vychutnávať si detaily, ako je spev vtákov, cítiť na tvári vánok vetra, pocítiť silu slnka a podobne.

NEPOČÚVAŤ INÝCH

Nepočúvať ostatných môže byť často vnímané ako nespoločenské alebo dokonca arogantné správanie i keď prídu časy, kedy sa len potrebujete oprieť o svoju intuíciu a oslobodiť sa od toho, po čom volá vaše vnútro. Je to istým spôsobom tenká línia, pretože aj tu platí, že poznať sám seba je cesta, kedy viete zdravo oddeliť to egoistické, arogantné od toho, kedy svoju intuíciu budete počúvať a ktorá vám prinesie slobodu a zachovanie si svojej vnútornej integrity.

Záleží teda od vašej sily osobnosti, ako budete konať a správať sa a teda aj preto je potrebné vedieť kto ste… udržať si silnú víziu si niekedy vyžaduje ignorovať alebo optimalizovať hlasy, ktoré nemusíte pochopiť alebo byť vyrovnaný s touto víziou.

Nepočúvanie môže rozvinúť stupeň bystrosti, a múdrosti, kedy sa naučíte vedieť, kedy počúvať ostatných a kedy zase nie. Ak vám vnútorný maják hovorí konať odvážne napriek tomu, čo hovoria iní, potom mu dôverujte.

PORUŠOVANIE PRAVIDIEL

Občasné porušovanie pravidiel môže zlepšiť váš život, ako aj životy ostatných. Pravidlá vytvárajú ľudia a nikto z nás nie je dokonalý. Aj tu ale platí, že nie je pravidlo ako pravidlo. Ak sa týka bezpečnosti, či ohrozovania ľudí a poškodzovanie zdravia sebe a druhým, nie je správne takto ohrozovať seba a ostatných porušovaným pravidiel. Preto pozor!

Takže dôverujte vašim vlastným schopnostiam, aby ste našli správnu mieru v pravidle, a potom sa rozhodnite sami, či toto pravidlo podporuje väčšie dobro. Táto myšlienka funguje najčastejší vo svete umelcov, ktorý keď porušujú určité pravidlá, vznikne z toho niečo nové, inovatívne, netradičné a kadečo zaujímavé. Ide o naše vnútorné presvedčenie, akýsi rebelizmus, či konanie voči nespravodlivosti a podobne.

NEZAPADAŤ MEDZI OSTATNÝCH

Nezapadnúť medzi ostatných môže byť bolestivé a trápne, a to najmä počas dospievania, ale môže to tiež znamenať, že ste inovátorom a že máte niečo, čo môžete ponúknuť mimo normu, ktorú spoločnosť určila vo svojich pravidlách. Opäť je to úroveň pocitová v nás, ako to vnímame a cítime. Preto aj platí, že keď zapadneme, zvyčajne je to kvôli našim myšlienkam, pocitom a dokonca našej predstavivosti, ktorá je v súlade s našou spoločnosťou.

Vydať sa iným smerom, ako od nás očakávajú ostatní, nás môže priviesť na miesta, na ktoré nezapadáme, ale môže nás to priviesť k preskúmaniu vonkajšej stránky všeobecne prijatých domnienok a myšlienok, ktoré sú živnou pôdou pre nové nápady a nové spôsoby myslenia, ktoré plodia inovácie. Dobrým príkladom je Steve Jobs a určite množstvo ďalších.

Budúcnosť nikdy úplne nezapadne do minulosti, takže prijmite to, kým ste dnes, dokonca i keď nezapadnete medzi ostatných.

Týmto stručným článkom som chcel poukázať na odlišnosti, ktoré spoločnosť väčšinou vníma negatívne. Všetko má svoje hranice a pravidlá a je len na nás v čom sa budeme cítiť dobre a prijateľne. Ide o náš vnútorný pocit, ktorý ak nás napĺňa a cítime sa šťastný, zdravý a plný sily, tak vedzte, že konáte dobre. Ak to ale takto necítite, je čas na zmenu…zmenu, ktorá vás privedie práve k tomu, aby ste mohli byť šťastnejší, spokojnejší a mohli žiť život na plné obrátky.

Ak budete potrebovať nájsť v sebe silu a zistiť, kto som..radi vám s tým pomôžeme a budeme sa tešiť, ak nás navštívite. Terapia je cesta k poznaniu a my sme tí, ktorý vás v tom podporia a budú vás sprevádzať, ale hlavne vás prijímať takých aký ste.